Bratislava
10. decembra (TASR) - Vo veku 76 rokov zomrela herečka Soňa Valentová.
Pre TASR to potvrdila tlačová tajomníčka Slovenského národného divadla
(SND) Izabela Pažitková.
Soňa Valentová bola dlhoročnou členkou SND. Na doskách divadla stvárnila
množstvo nezabudnuteľných postáv. Vytvorila desiatky hereckých
charakterov, pričom na mnohých spolupracovala s manželom, režisérom
Pavlom Hasprom.
Profil herečky Sone Valentovej
Na doskách činohry Slovenského národného divadla (SND) stvárnila Soňa
Valentová množstvo nezabudnuteľných postáv. Vytvorila desiatky hereckých
charakterov, pričom na mnohých spolupracovala so svojim manželom,
režisérom Pavlom Hasprom. Rovnako obdivuhodné výkony predviedla aj na
striebornom plátne a vďaka hudobnému i pohybovému nadaniu sa pôvabná
herečka uplatnila aj v muzikáloch. Svoj talent predviedla v 15
celovečerných filmoch a okolo 150 televíznych snímkach a inscenáciách.
Narodila sa 3. júna 1946 v Trnave ako tretie dieťa, pričom obe jej
sestry zahynuli v koncentračnom tábore v Osvienčime. Odmalička sa u nej
prejavovali umelecké vlohy. Naučila sa hrať na klavíri, navštevovala
hodiny baletu a po štúdiách na gymnáziu absolvovala v roku 1967 herectvo
na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. V roku 1984
vyštudovala aj televíznu réžiu.
Hereckú kariéru začínala v roku 1967 v SND, kde zaujala stvárnením
postavy Alison Porterovej v inscenácii Obzri sa v hneve. Úloha týranej
ženy, trpiacej manželove násilné prejavy, no zároveň neschopnej sa od
neho odpútať predznamenala ďalšie zložité dramatické postavy, ktorých sa
brilantne zhostila.
Prvýkrát sa pred kameru postavila pod režisérskym vedením Otakara Vávru v
historickej dráme Kladivo na čarodejnice (1969), ktorá odkazovala na
politické procesy z 50. rokov 20. storočia. V snímke stvárnila obeť
inkvizície - kuchárku Zuzanu. V tom istom roku si zahrala v televíznej
inscenácii Tma, do ktorej ju obsadil manžel Pavol Haspra.
Na divadelných doskách sa predviedla v úlohe krásnej Salome (Herodes a
Herodias, 1969/1970) a svoj pôvab nechala rozvinúť v postave Zuzany vo
filme zachytávajúcom obdobie stredoveku Zlozor (1971). Veľký ohlas
vzbudila inscenácia Antigona (1971/1972) v réžii Petra Mikulíka, kde si
po boku Emílie Vášáryovej (postava Antigony) zahrala Soňa Valentová jej
sestru Ismenu. Príbeh z obdobia antiky, v ktorom hrdinka radšej volí
smrť ako neslobodu v konaní bol paralelou s obdobím normalizácie a
vzburou Jána Palacha.
Pohybový a spevácky talent uplatnila v muzikáli Na skle maľované
(1974/1975), kde stvárnila Smrť. O dva roky neskôr vytvorila postavu
herečky Jindřišky Slavínskej v životopisnom filme o maliarovi Jozefovi
Mánesovi s názvom Paleta lásky. Milovníci divadla si ju môžu pamätať aj
ako Desdemonu, ktorá zomrela rukou žiarlivého Othella (1977/1978).
Začiatkom osemdesiatych rokov si zahrala spolu s Radoslavom Brzobohatým a
Michalom Dočolomanským v dobrodružnej dráme Noční jazdci (1981). Rolu
zlej macochy presvedčivo zobrazila v Jakubiskovej Perinbabe (1985). Ako
manželka hlavného hrdinu, ktorého stvárnil Karel Heřmánek účinkovala v
komédii Kam, pánové, kam jdete? (1987). Sadistickú vychovávateľku
Volfovú stelesnila v psychologickom thrilleri Filipa Renča Requiem pro
panenku (1991) a Dr. Prokopovú vo filme Zapomenuté světlo (1996).
Soňa Valentová sa objavila tiež v niekoľkých muzikáloch na bratislavskej
Novej scéne ako napríklad Grand Hotel v réžii Jozefa Bednárika
(primabalerína Grušinská, 1993), Pokrvní bratia (Matka Johnstonová,
1993). Komediálnu rolu Matky predstavenej vytvorila v úspešnom muzikáli
Mníšky (1999).
Ako Mae sa predstavila v psychologickej dráme Mačka na horúcej plechovej
streche (2001/2002). O dva roky neskôr nechýbala v muzikáli Kabaret v
postave starnúcej Slečny Schneiderovej opäť pod režisérskym vedením
Jozefa Bednárika. S tým istým tvorcom spolupracovala aj v úlohe Goldy vo
Fidlikantovi na streche (2007). Na doskách SND si v rozprávke Ako sa
Lomidrevo stal kráľom (2014) zahrala Lomidrevovu matku.
Herečka získala za svoje výkony viacero ocenení. Napríklad v roku 1969
Cenu Janka Borodáča, v roku 1975 jej udelili televíznu cenu Zlatý
krokodíl, v roku 1988 získala titul zaslúžilá umelkyňa a v roku 2006 si
prevzala jedno z najvyšších štátnych vyznamenaní Rad Ľudovíta Štúra II.
triedy za prínos ku kultúre.
Diva filmového a divadelného herectva Soňa Valentová bola autorkou
autobiografickej knihy Prelet nad životom (2010), v ktorej otvorene a
úprimne hovorila o svojom detstve, o výnimočných hereckých úlohách a s
úctou spomína na život s manželom, charizmatickým režisérom Pavlom
Hasprom.
0